Strhuj�c� inscenace st�ejn�ho opusu
sv�tov� dramatiky v pod�n�
jednoho z nejrespektovan�j��ch
st�edoevropsk�ch divadeln�ch soubor� �
v r�mci DF poprv� v �esk� republice.

p�eklad	�ubom�r Feldek
kost�my	Katar�na Holl� Romana Dubn�
sc�na	Franti�ek Lipt�k
hudba	Michal Novinski
dramaturgie	Daniel Majling
re�ie	Ondrej Spi��k
premi�ra	3. 4. 2009

Lear	Mari�n Gei�berg
Gloster	Ivan Vojtek st.
Edgar	Milan Ondr�k
Edmund	Martin Nah�lka
Kent	Miloslav Kr�
�a�ek	Branislav Matu��in
Cornwall	Peter Kadle��k
Albany	Peter Oszl�k
Goneril	Zuzana Moravcov�
Regan	Ren�ta Ryn�kov�
Cordelie	Zuzana Porubjakov�
Oswald	Marcel Ochr�nek
Ryt��	Jakub Ryb�rik
Francouzsk� kr�l	Vladim�r Barto�
V�voda Burgundsk�	Juraj Hr�ka
�lechtic	Martin Fratri�
Sta�ec	J�n Kov��ik
James	Juraj Loj
John	Mat�� Kr�tky

Pre�o ste si vybrali pr�ve t�to Shakespearovu hru?
Dlho som sa na Shakespeara odhodl�val. Ke� som dostal ponuku z divadla, preberali sme sa v jeho hr�ch a pri�li sme na to, �e ak bude s�hlasi� s hos�ovan�m Mari�n Gei�berg, tak sa vrhneme na Leara. Je to najv��ia a najmohutnej�ia Shakespearova hra.

Pre�o ste zverili postavu Leara pr�ve Mari�novi Gei�bergovi?
Pre m�a je ide�lnym stoto�nen�m s Learom. U� aj pre to, �e je lev. A nie je e�te tak� star�, aby nemal energiu zahra� tak�to obrovsk� rolu. Je to jeden z najkvalitnej��ch hercov na Slovensku.

Ak� k��� na interpret�ciu ste si zvolili?
H�adali sme jednoduch� �udsk� motiv�cie pre konanie post�v, preto�e Lear je hra o ve�kej politike a ve�k�ch dejinn�ch udalostiach. Tie s� ovplyvnen� drobn�mi t��bami a mal�m egoizmom jednoduch�ch �ud�. Pod�a m�a je to jedna z hlavn�ch t�m celej hry. Sna�ili sme sa zorientova� v tom, o �o komu ide z poh�adu s��asn�ho jednoduch�ho �loveka. Aby sa aj v historickej dr�me dalo vystopova�, �e tak� ist� dr�ma sa m��e odohra� v ka�dom druhom meste, podniku, firme, �t�te.

��m je pod�a v�s Kr� Lear aktu�lny aj po storo�iach?
�udom v�dy i�lo o to, aby z�skali vplyv, moc, peniaze, l�sku. Pokia� im chcel l�sku niekto vzia�, tak ho odstr�nili. �udsk� egoizmus ovplyv�oval v�etko, �o sa dialo na dejinnej, politickej a historickej �rovni. Pri malom �loveku sa v�etko za��nalo aj kon�ilo, a to je aktu�lne dnes rovnako ako pred �tyristo rokmi. Shakespeare bol vynikaj�ci pozorovate� a prenikav� psychol�g, videl �u�om do �al�dka.

Aktualizovali ste vizu�lnu podobu predstavenia?
Hr�me na pr�zdnom javisku. Kost�my maj� historizuj�ce siluety v modern�ch vizu�loch � do ve�kej miery s� rif�ov� a ko�en�. Chceli sme, aby predstavenie bolo rozpr�vkovo starod�vne, aby v �om bolo c�ti� hist�riu, aby to z�rove� bolo naozaj kr�ovstvo. Kr� je naozaj kr� a nie prezident s��asn�ho �t�tu alebo ve�kej firmy.

Pred viac ako dvadsiatimi rokmi ste inscenovali Romea a Juliu so s�borom Teatro Tatro. Zmenil sa odvtedy v� poh�ad na Shakespeara?
Mo�no nie na Shakespeara, ale na divadlo. Predt�m som sa nie ve�mi zaoberal hercom, sk�r vizu�lom predstavenia a javiskov�mi metaforami. Po rokoch prich�dzam na to, �o je v divadle najpodstatnej�ie: herec, jeho v�raz, jeho slovo, jeho telo.

S ��m ste sa najviac potr�pili?
S ve�k�m javiskom, ktor� je monument tak ako hra. Ke� sa �lovek za�ne v�ta� v Shakespearovi, prich�dza st�le na nov� a nov� veci. Aj ke� m�me Leara nask��an�ho, m�m pocit, �e sme mu prenikli pod ko�u len do istej h�bky. Len�e prev�dzkov� divadl� neumo��uj� �t�diov� sk��anie, ktor� by trvalo aspo� �tyri mesiace. Osem t��d�ov sk��ania, �asto nie na javisku, je to najv��ie ne��astie, ktor� sa net�ka len n�s, ale ka�d�ho, kto sa s takouto ve�kou hrou chce chyti� za pasy.

z rozhovoru s re�is�rem Ondrejem Spi��kem