Na cigaretke s Jozefom Vlkom

V stresujúcom generálkovom týždni sme na záhradke Konviktu zastihli režiséra projektu Power Power Dance, Jozefa Vlka. Svetovú premiéru inscenácie, ktorá neverbálne pomenúva podstatu energetických kríz,  uvidia vo štvrtok diváci festivalu v unikátnej svetovej premiére. Napriek spílaniu na deficit času stihol spravodaju prezradiť okolnosti vzniku tohto jedinečného višegrádskeho spojenia, i prečo je podľa neho problematika energetickej bezpečnosti archetypálnou záležitosťou.

Komu napadla myšlienka spojiť tri popredné višegrádske tanečné skupiny v spoločný unikátny projekt?

Za samotnou myšlienkou Power Power Dance stojí dramaturg tanečnej sekcie festivalu, Honza Žúrek. Pred zhruba trištvrte rokom ma oslovil, či by niečo také v mojej réžii nebolo možné.  Ja som tento nápad považoval za výzvu a Honza začal písať projekt na Medzinárodný višegrádsky fond. V Power Power Dance mali byť totiž pôvodne zastúpené performerky zo všetkých krajín V4. 

Prečo sa rozhodla maďarská tanečníčka Anna Réti z projektu nakoniec odstúpiť?

V prípade Anny hralo príčinu odchodu niekoľko faktorov. Myslím, že očakávala od počiatku prácu s pevným konceptom inscenácie, lenže my sme sa rozhodli pracovať od nuly a bez predchádzajúceho researchu. Anna je navyše zvyknutá pracovať samostatne, jej produkcie sú založené na sólach. Nebola možno celkom bola dobre pripravená na takúto kolektívnu spoluprácu.

Produkcia vznikala postupne počas niekoľkých rezidenčných pobytov. Kde všade jednotlivé rezidencie prebiehali?

My so Stankou Vlčekovou, čoby slovenská strana projektu, sme rezidencie odštartovali  v Hradci Králové s Annou Réti. Ďalej sme sa presunuli do Olomouca, kde sme už v plnej zostave skúšali ďalších päť dní. Nasledovali štyri dni rezidencie na Stanici Žilina-Záriečie, no  a pred pár dňami sme sa presunuli opäť na Konvikt, aby sme projekt sfinalizovali.

Akou ste sa rozhodli netypickú tému energetickej bezpečnosti nakoniec uchopiť?

Problematika energetickej bezpečnosti bola od začiatku nastolená ako základná téma. Nechceli sme ale tento problém riešiť štrukturálne. Celé zadanie nám pripadalo skôr ako téma, ktorú treba nejako poňať a ešte k tomu neverbálne. Išli sme po podstate, hľadali sme v téme „trčiaci“ archetyp. Nakoniec sme sa zamerali na dôvod, prečo energetické krízy vlastne vznikajú. Táto príčina sa nám javila od začiatku jasná – ide tu o princíp simulakra postavenom na lži. Súčasná spoločnosť nám totiž predpisuje akési virtuálne pravidlá a ľuďom neostáva nič iné, ako sa týmto novým vymedzeniam prispôsobiť. Položme si napríklad otázku, kto spôsobil nárast cien ropy? Jej cena nestúpa na základe toho, že je sama o sebe drahá, ale preto, že s ňou burzy a bankové inštitúcie takto nakladajú. Keď sa zvýši cena ropy, je to samo o sebe  simulakrum ako bič! Má to ale navyše dopad na celú našu spoločnosť.

Snažili ste sa teda problematiku energetickej bezpečnosti vlastne zovšeobecniť?

Presne tak. Koncept Power Power Dance je skôr mýtickejšieho charakteru. Ide tu skôr o archetypálnosť ako o upresňovanie súčasnosti.

Ide v prípade Power Power Dance o tvoj koncept, alebo o spoločný koncept všetkých zúčastnených strán?

Keďže na projekte participujú veľmi výrazné osobnosti, každá strana má k téme čo povedať. Od začiatku som preto trval na tom, aby sa každá z tanečníčok k problematike vyjadrila. Ide teda o spoločný koncept.

Otázka energetickej bezpečnosti má priam ekologické konotácie. Mal projekt pôvodne ambíciu  angažovaného divadla?

Povedal by som, že bol angažovaný skôr samotný zámer. Postaviť sa k tomu angažovane v tak krátkom čase je nemožné, ide pokojne i o polročnú prácu. Naše uchopenie smeruje skôr k sociálnej tematike.

Si zväčša autorom svetelného dizajnu svojich produkcií. V prípade Power Power Dance si ale prizval k spolupráci  českého light designera Pavla Kotlíka.

Pre Power Power Dance som si prizval Pavla Kotlíka, s ktorým už máme za sebou zopár spoločných projektov. Jeho prácu dobre poznám a úprimne si ju vážim. Myslel som preto, že by mohol byť pre projekt prínosom.

Power Power Dance pomyselne štartuje festivalovú platformu Power of Visegrad Dance. Sleduješ situáciu súčasného višegrádskeho tanca? Sú nejaké mená, ktoré by na Divadelnej Flore v budúcnosti nemali chýbať?

Pozornosti Divadelnej Flory isto neunikli maďarské mená Reka Szabó alebo Márta Ladjánski.

Ostaneš vychutnávať festival i po stresujúcich premiérach?

Po prvej aj druhej premiére žiaľ musíme so Stankou Vlčekovou okamžite cestovať domov. V Slovenskom národnom divadle sa pomaly blíži premiéra Aristofanových Oblakov, ktoré v Bratislave pripravujeme s režisérom Martinom Čičvákom. V inscenácii koordinujeme netypickú  navyše nebezpečnú vzdušnú akrobaciu a sme navyše zodpovední i za bezpečný priebeh skúšok.

Aká budúcnosť čaká po premiére Power Power Dance? Máte už v pláne nejaké festivaly, prípadne hosťujúce predstavenia? Je to predsa len inscenácia odsúdená na kočovanie.

To sa uvidí až po premiére. Momentálne je všetko ešte v našich rukách. Stále sme „v procese“ a zrejme možno očakávať zmeny na podobe inscenácie až do poslednej minúty. Na premiéru ale zavítajú kurátori a vzápätí už bude všetko len v ich rukách.

Za rozhovor ďakuje Dominika Široká

Jozef Vlk je slovenský autor, režisér, hudobník, producent, performer, príležitostný svetelný dizajnér a zakladateľ divadelnej skupiny Hubris (neskôr transformovanej na Debris Company). Hlavným výrazovým prostriedkom tejto spoločnosti je non-verbálny prístup ku klasickým literárnym témam (Kafka - Proces, J.L.Borgés - Evanjelium podľa Marka, Joyce - Ulysses, Jarry - Kráľ Ubu, S.Beckett - Murphy, Dych a i.), no zameriava sa i na autorské výpovede. Zoskupenie patrí medzi najvýraznejšie nezávislé divadelné projekty domácej scény. Vlk sa hlási k aktívnej forme „gesammtkunstwerku“ a má za sebou početné domáce i zahraničné hudobné a divadelné spolupráce. Je držiteľom ocenenia Dosky 2008 za najlepšiu hudbu k inscenácií Canto Hondo (hlboká pieseň o nej...). Mimo divadelnej činnosti si vyskúšal i réžiu strednometrážneho tanečného filmu Deň, aktívne sa tiež venuje novej elektronickej hudbe pod pseudonymom Double Affair. Olomouckým divákom sa Jozef Vlk predstavil už inscenáciou Dolcissime sirene,ktoré v Divadle K3 hosťovalo v rámci festivalu Velká inventura 2011.