koncept	Eduard Kudláč
hrají	Ivana Danková Lukáš Puchovský Juraj Tabaček
světla	Richard Černý
premiéra	13. 12. 2007

... po licach sa mi jebu slzy jak hnile pomarance.
ach jaaaaaaj do pici.
nepatrim sem. nemam ajpod, nemam fotak ani kanon, ani nikon, ani kurvon,
ani kokoton, nemam titul, neni som ani BC, ani DJ, ani MC, nemam tricko s pasikmi do pici.
prisiel som do obchodu, triciek mali plnu picu ale ze pasiky vypredane kurva.
nemam telefon s bluuu tuut. mne robi len take obycajne pojebane tuuut ked mi
akoze niekto vola, otravuje jak skurvykokot, vobec to neni modre.
ale mam to v pici...

Scénický koncept Nakŕm hada na svojej hrudi (sentimentálny koncept) pozostáva z troch samostatných predstavení a je postavený na blogových príspevkoch, reálnych zápiskoch, tlačových správach, denníkových záznamoch, vedeckých článkoch a subjektívnych výkrikoch. Koncept projektu sa snaží kombináciou objektívneho poznania sveta a subjektívneho nepoznania seba pomenovať stav vecí, ktoré určujú a definujú zdanlivo neprimerané excesy ľudí na hrane komunikácie so svetom, partnerom, poznaním a samým sebou.
Extrémne prejavy nekomunikácie sa projekt snaží podrobiť analýze, nehľadá ospravedlnenie, ale dôvody, motívácie a podnety, ktoré tieto postoje vyvolávajú. Zdanlivo neprimerané a extrémne prejavy ľudí vo vzťahu k spoločnosti tak odkryjú neznesiteľnú bolesť samotných postáv, ktorej artikuláciou a posledným prejavom vzbury a akejkoľvek sily je práve samotný exces a nekomunikácia.
Projekt Nakŕm hada na svojej hrudi je absurdnou groteskou s otvoreným koncom, ktorá nemá ambície ponúkať riešenia, skôr ohlaliť skryté spojitosti medzi správaním a vnútorným rozpoložením scénických postáv. Extrémne prejavy náboženské, sociálne a partnerské sa tak stanú len dôsledkom a nie prvopočiatkom skúmania hĺbky spoločenskej odlúčenosti jednotlivých postáv. Aj keď prejavy postáv sú podobné, za každou z nich sa skrýva osobný a jedinečný príbeh stroskotania, ktorý nemá byť návodom, výsmechom alebo odsúdením, ale skôr analýzou a pochopením.
Koncept používa autentický jazyk, objavujú sa v ňom vulgarizmy, štipľavé a neslušné výrazy, a preto nie je prístupný pre deti, mládež a slabšie povahy.
Predstavenie vzniklo v koprodukcii Truc sphérique a Phenomenontheatre v rezidencii na Stanici Žilina-Záriečie.

tvůrci inscenace

Napriek nedostatočnej miere textu v rámci schopnosti šokovať či gradovať bolo divadelné predstavenie jedným zaujímavým dynamickým emotívnym zážitkom. Herecké trio Danková-Puchovský-Tabaček dokázalo divákom, že obavy z nadchádzajúcej hereckej generácie sú úplne zbytočné. To, čo v rámci Staminových blogov vzbudzuje pocit iba určitého literárneho zapózovania a la Bukowski, dostáva paradoxne až na javisku prostredníctvom hereckej trojky autentický ráz. Scénické výstupy pi...ungov sú nasmerované na skutočne rôznorodé objekty — voči spolubývajúcim, spolucestujúcim, chodcom, ktorí sa rozťahujú na chodníku, ženám, ktoré nedržia diétu, či voči ženám, ktoré diétu držia. V rámci predstavenia však atmosféra odmietnutia a úbohosti, ktorou sú objekty zaplavované, nakoniec dopadá na samotného nadávajúceho.

Michaela Velčková

Eduard Kudláč (*1972) absolvoval divadelní režii na VŠMU Bratislava a Summer Academy for Performing Arts v Sofii.
Pracoval jako režisér v Bábkovom divadle v Žilině, jako herec a režisér v Mestskom divadle v Žilině, jako pedagog herecké tvorby na žilinské konzervatoři a FDU AU v Banské Bystrici a jako režisér v J.A.V. Theatre.
V roce 2001 založil vlastní divadlo — Phenomenontheatre. Od roku 2003 působí jako dramaturg v Bábkovom divadle v Žilině a jako autor spolupracuje se Slovenským rozhlasem.
V roce 1997 získal DOSKY v kategorii Objev roku za inscenaci hry L. Klímy Jsem absolutní vůle (VŠMU). Inscenace hry H. Müllera Opis Obrazu/Bildbeschreibung (1999, Mestské divadlo Žilina) v jeho režii byla prezentována na mnohých mezinárodních festivalech alternativního divadla (Petrozavodsk/Karelia; Bistrita/Rumunsko; Amsterdam/Holandsko; Novosibirsk/Rusko), podobně jako titul Korektura korektury (2000, J.A.V. Theatre & Palác Akropolis Praha) — Praha, Ostrava, Novosibirsk, Atény, Regensburg.
Své zaměření na hledání nových divadelních možností, přes pohyb, fragmentarizaci, neverbální vyjadřování a akci, naplno rozvinul ve vlastním Phenomenontheatre — Physical projects / Exercises 1 (2002), BIO-LOGIC (2003), ANGLE (2003), Chôdza/Chodenie (scénický koncept podle novely T. Bernharda, 2006).
Inscenace hry R. Garcíi Kúpil som v IKEA lopatu na vykopanie vlastného hrobu (2005) v Kudláčově režii získala speciální cenu poroty festivalu Nová dráma za interpretaci současného dramatu a hlavní cenu festivalu DIV 2006 Trnava.